Nový evanjelický kostol

        V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentačnjšieho chrámu. Delegácia cirkvi navštívla r. 1870 hlavného krajinského archtekta Teofila Hansena, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty, pôvodne určené pre Orient. Projekt zaujal svojou výnimočnosťou – namal jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Slávnostný výkop sa konal r. 1872 a r.1880 bol už kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila a kostol bol ukončený a vysvätený až r. 1894.
        Kostol je jednoloďový, oltárny priestor sa nachádza na úrovni poschodia. Na oltári je drevená socha vkrieseného Krista s krížom. Vo všetkom vládne presná symetria – dve kazateľnice, dva rady lavíc – na ľavej strane sedeli muži, na pravej ženy. Do kostola na prízemie a organový chór sa pomestí vyše 900 sediacich osôb. Na chóre je organ z roku 1894.
        Ku kostolu bolo r. 1909 pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho (1657 – 1705), kežmarského rodáka, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Po porážke sa Thököly uchýlil do Turecka do mesta Izmid, kde aj umrel. R. 1906 priviezli jeho pozostatky do Kežmarku. V mauzóleu je sarkofág s telesnými pozostatkami Thökölyho, pôvodný náhrobný kameň z Izdimu, ako aj nový náhrobok s reliéfom Thököly – dielo Barnabáša Hollóa.