Evanjelické lýceum

        Budova lýcea pochádza z r. 1774 – 1776. Dnešný výzor nadobudla v 19. stor. nadstavbami prvého a druhého poschodia. V r. 1787 – 1852 pri osemtriednom gymnáziu vznikli akademické triedy s katedrou filozofie, práva a teológie, čim sa škola zmenila na lýceum. V r. 1852 sa lyceálne triedy zrušili a škola bola opäť gymnáziom.
        V Kežmarku pôsobili vyučujúci a študovali žiaci z celej strednej Európy – medzi najznámejších patrili
literáti - František Kazinczy, Pavel Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Ján Generisch, Jovan Sterija- Popovič, Lazar Lazarevič, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola;
maliari  - Peter Bohú, Ladislav Medňanský;
lekári - Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský, Vojtech Alexander;
geografi a historici - Dávid Frölich, Juraj Buchholz mladší, Kristián Generisch, bratia Pavol a Ján Hunfalvy, Tomáš Mauksch, Samuel Weber,
filozofi a ekonómi - Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwantner;
prírodovedci, fyzici a matematici - Fridrich Hažlinský, Ferdinand Filarský, Aurel Stodola, Jur Hronec atď.
       V budove lýcea je umiestená knižnica – najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe, ktorá začala vznikať súčasne so školou. Knižnica má 150 000 zväzkov všetkých možných odborov I svetových jazykov. V knižnici je 55 prvotlačí z r. 1468 – 1500, okolo 3000 tlačío 16. stor., cca 6000 slovacík (knihy, tlačené na území Slovenska, diela slovenských autorov, diela v slovenskom jazyku, resp. diela, týkajúce sa Slovenska a Slovákov) a 44 000 titulov germaník z r. 1470 – 1944.
        Knižnica je prístupná pre turistickú verejnosť.
        V blízkosti lýcea stojí tzv. nové lýceum z r. 1893 – 1906, dnešné Gymnázium P. O. Hviezdoslava.